In the beginner casinos that attract thousands, of the sound programs are many trusted members of casino online the.

Berezun už desať rokov priťahuje sprítomňovaním dávno minulých čias

Na začiatku bolo nadšenie Vladimíra Tomčíka, Vojtecha Benka a Miroslava Kostru, ktorí sa poznajú od detstva. Zaujímala ich turistika a chodenie po hradoch. Keď sa v roku 1998 vybrali na šermiarsky festival na Krásnej Hôrke, očaril ich. Rozhodli sa, že aj oni budú šermovať. Nebolo to však jednoduché. K súčasnej popularite breznianskej skupiny historického šermu Berezun viedla dlhá cesta. Sprievodcu na nej nám robil Vladimír Tomčík.

O šermovaní veľa nevedeli. Nemali kontakty. Nič. Začínali doslova od nuly. Po dlhšom zvažovaní padlo rozhodnutie, že skupina bude prezentovať obdobie od 9. do 15. storočia. Pustili sa preto do štúdia historických análov. Navštevovali knižnice. Zbierali a vstrebávali informácie. Názov Berezun, ktorý si vybrali, má historické korene siahajúce do čias Belu IV. Podkladom názvu je totiž listina z 11. augusta 1265, v ktorej uhorský kráľ Belo IV. určil povinnosti a práva poddaných na Liptove a vymedzil poľovný revír. V tejto listine sa Brezno spomína ako Berezun.

„Potrebovali sme sa dozvedieť čo najviac o spôsobe života ľudí v stredoveku. Aké nosili kostýmy. Aké používali zbrane, závesníky na zbrane, ozdoby. Ako má vyzerať chudobný človek, šľachtic, rytier. Snažili sme sa vžiť do každodenných starostí a slastí stredovekého človeka, aby sme ich vedeli zinscenovať do našich scénok. Kostýmy sme si dali ušiť rôznym krajčírkam. Väčšina z nás sú zámočníci, takže niektoré zbrane si vieme spraviť sami, konkrétne dýky, podobne opasky, rôzne kapsy. Prvé krpce nám ušil Ľubo Medveď - Ondrík z Čierneho Balogu. Zohnali sme aj dobrého výrobcu mečov z Popradu. Teraz nám robí meče Robo Môc z Dobrej Nivy, je to jeden z najlepších výrobcov replík historických zbraní na Slovensku. Už máme kontakty s mnohými slovenskými i českými skupinami. Vlastne už nemáme problém, keď niečo potrebujeme. Zdvihneme telefón. Funguje internet. Teraz sa dá zohnať naozaj všetko,“ spomína Vlado.

Čoskoro sa k partii pridáva Milan Iliev, ktorý kedysi šermoval v Banskej Bystrici v Cassanove, Miroslav Mundier, Roman Fáber, Janka Hranáková, Terka Giertlová, Igor Klein, Ján Klien, Roman Šiminský, František Maliak. Skupina oficiálne vzniká v roku 1999, kedy sa jej členovia v posledný októbrový víkend zišli na ustanovujúcej schôdzi.„Povedal by som, že od roku 1998 to bolo len tápanie. Keď sa s odstupom času pozerám na naše začiatky, musím sa pousmiať. Ale všetky začiatky sú ťažké. Čím dlhšie pôsobíme, čím viac literatúry sme preštudovali, tým o šermovaní vieme viac. Človek sa neustále učí.“

Ako sme už spomenuli, v scénkach medzi „ostrými chlapmi“ účinkujú aj ženy: Vladova priateľka Janka Hranáková, s ktorou má 5-ročného syna Gorazda, a ako sa ukazuje, jablko nepadlo ďaleko od stromu. Od začiatku je s nimi Terka Giertlová, ktorá priviedla aj svoju 15-ročnú dcéru. Pridala sa k nim mladá 17-ročná slečna Sisa Medveďová a mladí chalani Juraj Makki a Samo Brveník. Šermuje s nimi ešte Hanka Šopoňová z Banskej Bystrice, v ktorej šľapajach kráčajú aj jej deti. Podľa  Vladových slov, z jej 16-ročného syna Matúša rastie osobnostne, ale aj šermiarsky silný človek. Cvičí už štyri roky a na svoj vek je zdatný. Absolvoval aj šermiarsku školu, ktorú na Slovensku organizujú dve šermiarske skupiny. Vyučuje v nich majster Peter Koza, ktorý je učiteľom a vzorom nielen Berezunu, ale množstva európskych šermiarov.

V čom spočíva príprava? Dvakrát do týždňa trénujú v telocvični na Pionierskej 4: „Začíname rozcvičkou. Treba si rozťahať šľachy, svaly a hlavne kĺby, pretože pri šerme dosť trpia. Ak sa dakto nerozhýbe, môže rýchlo „stvrdnúť“, alebo si ublížiť - ako pri každom športe. Zbrane síce nie sú ťažké, majú okolo kilo, kilo a pol, ale je to vlastne predĺžená ruka. Dá sa povedať, že keď človek zabrzdí sek či mávnutie, alebo kryje a zle sa rozcvičí, môže mu vyskočiť aj kĺb. Nám sa našťastie stali len drobné úrazy, ale na tréningu po zlej príprave sa môže prihodiť zdurenina svalu alebo vykĺbenie ramena. Po rozcvičke nasleduje šermiarska klasika, krokovanie. Snažíme sa krokovať, aby to hlavne mladí dostali do krvi. Robíme základné seky, základné kryty a potom prechádzame na jednotlivé duely. Buď ich vymýšľame, ale sú aj duely podľa školy majstra Petra Kozu. Naučil nás základný postoj, základné kryty, základné údery, odvodené údery, rôzne finty a nuansy šermiarskeho umenia. Toto všetko sa dá použiť. Je to vlastne ako sebaobrana: údery, kryty, chvaty. Ide vlastne o komplexné bojové umenie. Je to ako každé iné svetové bojové umenie. V Európe sa naň akosi zabudlo, ale našťastie znovu sa začína objavovať,“ vysvetľuje Vlado.

Ako vidieť, šerm nie je len o tom mať v ruke meč. Šerm je aj o zápase, o rôznych pákach so zbraňou, bez zbrane, o palici, o noži, o dýke, o rôznych dlhých, krátkych drevcových zbraniach a o štíte. Štít takisto nie je len defenzívna, ale aj ofenzívna zbraň. Podľa tohto nacvičujú duely. Volajú to síce duel, aj keď šermujú v kope štyria. Jednotlivé duely sa snažia vsadiť do scénok, ktoré si inscenujú: „Scénky trvajú od dvadsať do päťdesiat minút. Základom je dobrý námet. Vychádzame zo stredovekého života a zo zvyklostí stredoveku. Nedá sa totiž inscenovať scénka v krčme, keď predtým krčmy v pravom zmysle slova neboli. V zájazdných hostincoch veľakrát bitky neuznávali, pretože stáli mimo mestských brán, boli opevnené. V takýchto mini pevnôstkach ľudia mohli skloniť hlavu po dlhej ceste. Cítili sa bezpečne, preto tam väčšinou nevznikali konflikty ani bitky. Hlavne americké filmy pokazili myslenie slovenských ľudí a ich prístup k histórii. Našou snahou nie je naprávať krivdy týchto amerických filmov, ale ukázať, ako ľudia kedysi žili a obliekali sa. Snažíme sa ísť do tzv. Living History (oživenej histórie), aj keď nie vždy sa nám to darí. V rámci Living History vyrábame napr. rôzne zbrane. Začali sme sa vážnejšie zaoberať polovicou 15. storočia, rokmi 1430 - 1470. Zdá sa, že štyridsať rokov nie je veľa, ale - čo sa týka vývoja zbraní a aj celej politickej situácie v Európe - je to rozsiahle obdobie, v ktorom bolo dosť veľkých zmien. Vyrábame strelné zbrane, veľké dobíjacie aj mechanické zbrane. Napr. náš trebušet sa nachádza na hradisku v Starej Ľubovni. Miro Kostra robil trebušet, ktorý je na Trenčianskom hrade. Kedysi dávno sme vyrobili aj onager, ktorý je momentálne v Beckovskom múzeu. Vlani Miro a Roman robili baranidlo reálnej veľkosti vo francúzskom Baux de Provence. Výroba je na báze buď bartrového obchodu alebo na objednávku. Každá skupina má totiž niečo, čo rada ponúkne na výmenu.“

Berezun je občianske združenie, a tak ako v neziskovej organizácii členovia si preplácajú iba cestovné náklady a čiastočne aj náklady na výrobu kostýmov a zbraní. Zvyšok financujú z vlastných zdrojov a z toho, čo si privyrobia na vystúpeniach. Pritom meče ani kostýmy nie sú lacná záležitosť. Len cena za meter flaušu, zamatu, vlny alebo ľanového plátna sa pohybuje od 300 do 700 korún, brokátu až od 1000 korún. Kostým však nerobí len kostým, ale aj doplnky, k najdrahším patrí šľachtická reťaz, rytiersky pás a zlaté ostrohy. Taký rytiersky pás, odliaty z mosadze, bronzu či tepaný, nekúpia lacnejšie ako za 6000 korún.

Výborný kolektív Berezunu tvoria šikovní ľudia, ktorým šermovanie prináša vnútorné uspokojenie. Ináč by to ani nerobili, veď každoročne od mája do septembra skoro každý víkend trávia mimo domova. Všetci mali svoje záľuby, no teraz sa venujú výlučne šermu a všetkému, čo s ním súvisí. Študujú literatúru, manuálne zruční vyrábajú nože, opasky, prstienky, kapsičky, kožené náramky, kanóny a zbrane. Vlado nám prezradil, že pripravujú nábor nových členov. Záujemcovia sa určite nájdu. Hoci šermovanie je finančne a časovo náročný šport, priťahuje sprítomňovaním dávno minulých čias, keď si muži vydobýjali obdiv žien, slávu, povesť a majetok zbraňami.